Skip to main content

Erasmus+

EU programme for education, training, youth and sport

Táto webová stránka zatiaľ nereflektuje obsah Sprievodcu programom Erasmus+ na rok 2022. Úplnú príručku na rok 2022 si však môžete stiahnuť vo formáte PDF a vo zvolenom jazyku tak, že kliknete na záložku „Stiahnuť“ na pravej strane tejto stránky.

Krok 3: Kontrola finančných podmienok

Formy grantov

Grant môže mať niektorú z týchto foriem:

  • náhrada určenej časti skutočne vynaložených oprávnených nákladov, napr. suma udelená v rámci akcií v oblasti mobility kľúčovej akcie 1 na pokrytie nákladov na poskytnutie finančnej záruky,
  • refundácia na základe jednotkových nákladov, ktoré pokrývajú všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené stanovením jednotkovej sumy, napr. suma udelená na individuálnu podporu v rámci projektov mobility v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže,
  • jednorazové platby pokrývajúce vo všeobecnom vyjadrení všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené: napr. suma udelená ako príspevok na realizáciu projektov malého partnerstva,
  • paušálne financovanie pokrývajúce osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené, uplatnením percentuálnej sadzby: napr. suma udelená ako príspevok na aktivity zamerané na systémový rozvoj a osvetu v projektoch mobility pracovníkov s mládežou,
  • kombinácia uvedených grantov.

Mechanizmus financovania, ktorý sa uplatňuje v rámci programu Erasmus+, poskytuje vo väčšine prípadov granty založené na refundácii na základe jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb. Tieto druhy grantov umožňujú žiadateľom ľahko vypočítať požadovanú výšku grantu a uľahčujú realistické finančné plánovanie projektu.

Informácie o tom, aký druh grantu sa uplatňuje na jednotlivé financované položky v rámci jednotlivých akcií Erasmus+ uvedených v tomto sprievodcovi, sú uvedené v časti B.

ZÁSADY, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA GRANTY EÚ

Zásada neretroaktivity

Žiadny grant EÚ sa nemôže udeliť so spätnou platnosťou na projekty, ktoré už boli skončené.

Grant EÚ sa môže udeliť na projekt, ktorý sa už začal, len ak žiadateľ v návrhu projektu preukáže potrebu začať projekt pred podpísaním zmluvy o grante. V takýchto prípadoch nesmie dôjsť k vynaloženiu nákladov oprávnených na financovanie pred dňom predloženia žiadosti o grant.

Ak žiadateľ začne realizovať projekt pred podpísaním zmluvy o grante, koná tak na svoje vlastné riziko.

Viacnásobné podania

V prípade viacnásobného podania rovnakej žiadosti v tom istom výberovom kole tej istej národnej alebo výkonnej agentúre bude národná alebo výkonná agentúra považovať za platnú vždy poslednú verziu podanú pred uplynutím stanoveného termínu.

V prípade akcií riadených národnými agentúrami budú v prípade viacnásobného podania tej istej žiadosti od jedného žiadateľa rôznym agentúram všetky žiadosti zamietnuté. Ak takmer rovnaké alebo veľmi podobné žiadosti podajú tí istí alebo rôzni žiadatelia tým istým alebo rôznym agentúram, budú predmetom osobitného posúdenia a môžu byť všetky zamietnuté.

Všetky žiadosti o projekty a akreditácie musia obsahovať pôvodný obsah, ktorého tvorcom je žiadateľ alebo iné organizácie, ktoré spoločne žiadajú o grant. Žiadosť nemôžu za finančnú odmenu vypracovať žiadne iné organizácie ani externé osoby.

Zásada nekumulácie

Každému prijímateľovi sa môže z rozpočtu EÚ udeliť iba jeden grant na každý projekt financovaný z prostriedkov EÚ. Tie isté náklady sa z rozpočtu Únie nemôžu za žiadnych okolností financovať dvakrát.

V záujme zabránenia riziku dvojitého financovania musí žiadateľ uviesť zdroje a sumy akéhokoľvek iného financovania, ktoré v danom roku získal alebo o ktoré požiadal, a to bez ohľadu na to, či sa týkalo toho istého projektu alebo akéhokoľvek iného projektu vrátane grantov na prevádzku. V prípade akcií riadených národnými agentúrami sa tieto zdroje a sumy uvedú vo formulári žiadosti. V prípade akcií riadených výkonnou agentúrou sa skontrolujú prostredníctvom čestného vyhlásenia.

Zásada neziskovosti

Účelom ani účinkom grantu financovaného z rozpočtu Únie nesmie byť vytváranie zisku v rámci projektu, ktorý prijímateľ realizuje. Za zisk sa považuje prebytok, vypočítaný pri vyplatení zostatku, príjmových dokladov nad oprávnenými nákladmi akcie alebo pracovného programu, pričom príjmové doklady sú obmedzené na grant Únie a príjmy sú získané takouto akciou alebo pracovným programom[1]. Zásada neziskovosti sa neuplatňuje na granty poskytnuté vo forme jednotkových nákladov, jednorazovej platby alebo paušálneho financovania vrátane štipendií, ani na žiadosti o grant, ktoré nepresahujú 60 000 EUR.

V prípade dosiahnutia zisku je Komisia oprávnená vymáhať percentuálny podiel na tomto zisku zodpovedajúci príspevku Únie na oprávnené náklady, ktoré prijímateľ skutočne vynaložil na vykonanie akcie alebo pracovného programu.

Na účely výpočtu zisku vytvoreného grantom sa neberie do úvahy spolufinancovanie vo forme nepeňažných príspevkov.

Spolufinancovanie

Okrem toho je grant EÚ stimulom pre realizáciu projektu, ktorý by bez finančnej podpory EÚ nebolo možné realizovať, a je založený na zásade spolufinancovania. Spolufinancovanie znamená, že grant EÚ nemožno použiť na financovanie všetkých nákladov na projekt. Spolufinancovanie projektu musí byť zabezpečené z iných zdrojov ako z grantov EÚ (napr. z vlastných zdrojov prijímateľa, príjmov plynúcich z akcie, finančných príspevkov tretích strán).

Ak sa grant EÚ poskytuje vo forme jednotkových nákladov, jednorazovej platby alebo paušálneho financovania, čo je prípad väčšiny akcií, na ktoré sa vzťahuje tento sprievodca, Komisia zabezpečí zásady neziskovosti a spolufinancovania v rámci celej akcie vopred tým, že vymedzí sadzby alebo percentuálne podiely príslušných jednotiek, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb. Dodržiavanie zásad neziskovosti a spolufinancovania nie je vo všeobecnosti spochybňované, a preto žiadatelia nie sú povinní poskytovať informácie o iných zdrojoch financovania, ako je grant EÚ, ani nemusia zdôvodňovať náklady vynaložené na projekt.

Vyplatením grantu založeného na refundácii na základe jednotkových nákladov, na jednorazových platbách alebo na paušálnom financovaní však nie je dotknuté právo na prístup k povinným záznamom prijímateľov. Ak sa kontrolou alebo auditom zistí, že skutočnosť, na základe ktorej vzniká nárok, nenastala (napr. aktivity v rámci projektu neboli vykonávané tak, ako boli schválené vo fáze podania žiadosti, účastníci sa nezapájali do aktivít atď.) a prijímateľovi bola neoprávnene vyplatená suma grantu založeného na náhrade na základe príspevku na jednotkové náklady, na jednorazových platbách alebo na paušálnom financovaní, národná alebo výkonná agentúra je oprávnená vymáhať sumu do výšky grantu. Podobne, ak sa realizované aktivity alebo vyprodukované výstupy nevykonali alebo majú nedostatočnú kvalitu (vrátane nedodržania zmluvných záväzkov), môže sa výška grantu znížiť so zreteľom na rozsah, v akom bola akcia realizovaná. Okrem toho môže Európska komisia na štatistické a monitorovacie účely vykonávať prieskumy na vzorkách prijímateľov zamerané na vyčíslenie skutočných nákladov vynaložených v rámci projektov, ktorých financovanie je založené na náhrade na základe príspevku na jednotkové náklady, na jednorazových platbách alebo na paušálnom financovaní.

OSOBITNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA GRANTY VYPLATENÉ NA ZÁKLADE NÁHRADY URČENEJ ČASTI OPRÁVNENÝCH NÁKLADOV

Ak sa grant EÚ poskytuje ako refundácia určenej časti oprávnených nákladov, uplatňujú sa tieto ustanovenia[2]:

Oprávnené náklady

Grant EÚ nesmie presiahnuť celkovú sumu, ktorá sa stanoví v čase výberu projektov na základe odhadovaných oprávnených nákladov uvedených v prílohe k rozpočtu. Oprávnené náklady sú náklady, ktoré skutočne vznikli prijímateľovi grantu a ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

  • vznikli počas trvania projektu s výnimkou nákladov súvisiacich so záverečnými správami a osvedčeniami o audite,
  • sú uvedené v odhadovanom rozpočte projektu,
  • sú potrebné na realizáciu projektu, na ktorý sa grant vzťahuje,
  • sú identifikovateľné a overiteľné predovšetkým tak, že sú zaznamenané v účtovných záznamoch prijímateľa a stanovené v súlade s platnými účtovnými štandardmi krajiny, v ktorej je prijímateľ usadený, a v súlade s obvyklými postupmi nákladového účtovníctva prijímateľa;
  • spĺňajú požiadavky platných daňových predpisov a predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

náklady sú primerané, opodstatnené a spĺňajú zásady správneho finančného riadenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť,

Oprávnené náklady môžu byť priame aj nepriame.

Oprávnené priame náklady

Oprávnené priame náklady na akciu sú náklady, ktoré sa s náležitým ohľadom na uvedené podmienky účasti považujú za osobitné náklady priamo spojené s realizáciou akcie a ktoré sa tak môžu priamo zaúčtovať na túto akciu. Okrem priamych oprávnených nákladov, ktoré sa uvedú vo výzve na predkladanie návrhov, sa za oprávnené takisto považujú tieto kategórie nákladov:

  • náklady súvisiace so zárukou na predbežné financovanie, ktorú zloží prijímateľ grantu, ak túto záruku vyžaduje národná agentúra,
  • náklady súvisiace s osvedčeniami o finančných výkazoch a správami o operačnom overení, ak takéto osvedčenia alebo správy vyžaduje národná agentúra na účely doloženia žiadostí o platbu,

amortizačné náklady pod podmienkou, že prijímateľovi skutočne vznikli.

Vnútorné účtovné a audítorské postupy prijímateľa musia umožniť priame zosúhlasenie nákladov a príjmov vykázaných v súvislosti s projektom s účtovnými výkazmi a podpornými dokladmi.

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

Daň z pridanej hodnoty sa bude považovať za oprávnený náklad len v prípade, že nie je vratná v zmysle platných vnútroštátnych právnych predpisov o DPH[3][2]. Jediná výnimka sa týka aktivít alebo transakcií, na ktorých sa štátna, regionálna a miestna správa, ako aj ďalšie verejné subjekty zúčastňujú ako subjekty verejného sektora[4][3]. Okrem toho:

  • odpočítateľná DPH, ktorá v skutočnosti nebola odpočítaná (z dôvodu vnútroštátnych podmienok alebo nedbanlivosti prijímateľov), sa nepovažuje za oprávnenú,
  • smernica o DPH sa nevzťahuje na krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ. Organizácie z partnerských krajín môžu byť oslobodené od daní (vrátane DPH), ciel a poplatkov, ak bola podpísaná dohoda medzi Európskou komisiou a partnerskou krajinou, v ktorej je daná organizácia zriadená.

Oprávnené nepriame náklady

Nepriame náklady sú náklady, ktoré priamo nesúvisia s realizáciou akcie, a preto jej ich nemožno priamo pripísať.

Na určité typy projektov (podrobné informácie o pravidlách financovania akcií sa nachádzajú v časti B tohto sprievodcu) sa za oprávnené nepriame náklady považuje paušálna suma nepresahujúca 7 % oprávnených priamych nákladov projektu (s výnimkou prípadných dobrovoľníckych nákladov), ktorá predstavuje všeobecné administratívne náklady prijímateľa, ktoré už nie sú kryté z oprávnených priamych nákladov (napr. elektrická energia alebo účty za internet, náklady na priestory atď.), ale ktoré priamo súvisia s daným projektom.

Nepriame náklady nesmú zahŕňať náklady uvedené v rámci inej rozpočtovej kategórie. Nepriame náklady nie sú oprávnené v prípade prijímateľa, ktorý už dostal grant na prevádzku z rozpočtu Únie (napr. v rámci výzvy na predloženie návrhov projektov týkajúcich sa spolupráce s občianskou spoločnosťou v rámci programu Erasmus+).

Neoprávnené náklady

Za neoprávnené sa považujú tieto náklady:

  • kapitálové výnosy a dividendy, ktoré vypláca prijímateľ,
  • dlhy a poplatky za dlhovú službu,
  • rezervy na straty alebo dlhy,
  • dlžné úroky,
  • sporné pohľadávky,
  • kurzové straty,
  • náklady vykázané prijímateľom v rámci inej akcie, na ktorú bol udelený grant financovaný z rozpočtu Únie,
  • neprimerane vysoké alebo neodôvodnené náklady,
  • nepeňažné príspevky od tretích strán,
  • náklady na akúkoľvek možnosť odkúpenia na konci obdobia lízingu alebo prenájmu v prípade prenájmu alebo lízingu zariadenia,
  • náklady na otváranie a prevádzku bankových účtov (vrátane nákladov na bankové prevody z národnej alebo výkonnej agentúry a naopak, ktoré si účtuje banka prijímateľa).
  • DPH, ak sa považuje za vratnú v zmysle uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov o DPH (pozri predchádzajúci odsek o dani z pridanej hodnoty),

Zdroje financovania

Žiadateľ musí vo formulári žiadosti uviesť príspevok z iných zdrojov, ako je grant Únie. Externé spolufinancovanie môže mať formu vlastných zdrojov prijímateľa, finančných príspevkov od tretích strán alebo príjmov plynúcich z projektu. Ak v čase záverečnej správy a žiadosti o vyplatenie zostatku existuje dôkaz, že existuje prebytok príjmov (pozri oddiel o zásade neziskovosti a spolufinancovania) nad oprávnenými nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s projektom, národná alebo výkonná agentúra je oprávnená vymáhať percentuálny podiel zisku zodpovedajúci príspevku Únie na oprávnené náklady, ktoré prijímateľ skutočne vynaložil na realizáciu projektu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na projekty, v rámci ktorých bolo požiadané o grant vo výške nepresahujúcej 60 000 EUR.

Nepeňažné príspevky od tretích strán sa nepovažujú za možný zdroj spolufinancovania.

  1. Na tento účel sú príjmové doklady obmedzené na tržby získané v rámci projektu, ako aj na finančné príspevky osobitne vyčlenené darcami na financovanie oprávnených nákladov. Zisk (prípadne strata) je podľa uvedeného vymedzenia rozdielom medzi:

    Predbežne prijatou sumou grantu a príjmami získanými z akcie a 

    Oprávnenými nákladmi, ktoré prijímateľ vynaložil.

    Okrem toho sa bude zisk vymáhať vždy, keď sa vytvorí. Národná alebo výkonná agentúra je oprávnená vymáhať percentuálny podiel zisku zodpovedajúci príspevku Únie na oprávnené náklady, ktoré prijímateľ skutočne vynaložil na realizáciu akcie. Pre akcie, v rámci ktorých majú granty formu náhrady určenej časti vynaložených oprávnených nákladov, sa poskytne ďalšie objasnenie výpočtu zisku.

  2. V prípade akcií riadených výkonnou agentúrou sú podrobné platné finančné ustanovenia poskytnuté vo vzorovej zmluve o grante uverejnenej na portáli financovania a ponúk.

  3. [2] Vnútroštátne právne predpisy členských štátov o DPH sú výsledkom transpozície smernice 2006/112/ES o DPH.

  4. [3] Pozri článok 13 ods. 1 smernice.