Skip to main content

Erasmus+

EU programme for education, training, youth and sport
Search the guide

Priority Programu Erasmus+

Inklúzia a rozmanitosť

Cieľom programu je podporovať rovnosť príležitostí a prístupu, inklúziu, rozmanitosť a spravodlivosť v rámci všetkých jeho akcií. Vzhľadom na tento cieľ sa program zameriava na organizácie a účastníkov s nedostatkom príležitostí, ktorým sa sprístupňujú mechanizmy a zdroje programu. Organizácie by mali svoje projekty a aktivity navrhovať na základe inkluzívneho prístupu, aby boli prístupné pre najrôznejších účastníkov.

Národné agentúry zohrávajú takisto kľúčovú úlohu pri podpore projektov s cieľom zabezpečiť, aby boli čo najinkluzívnejšie a najrozmanitejšie. Národné agentúry vypracujú na základe celkových zásad a mechanizmov na európskej úrovni plány inklúzie a rozmanitosti na čo najlepšie riešenie potrieb účastníkov s nedostatkom príležitostí a podporu organizácií, ktoré pracujú s týmito cieľovými skupinami v danom národnom kontexte. Kľúčovými aktérmi pri podpore a zavádzaní opatrení zameraných na inklúziu a rozmanitosť, a to najmä v oblastiach získavania vedomostí, koncipovania a vykonávania aktivít zameraných na budovanie kapacít pre zamestnancov národnej agentúry a prijímateľov v rámci programov, sú zároveň aj podporné centrá SALTO, ktoré poskytujú podporu pri realizácii programu. Rovnako dôležitú úlohu zohráva aj Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (EACEA) v tých oblastiach programu, ktoré podliehajú priamemu riadeniu. V tretích krajinách, ktoré nie sú pridružené k programu, sú na priblíženie programu príslušným cieľovým skupinám kľúčové delegácie EÚ a národné kancelárie programu Erasmus+ a kontaktné miesta programu Erasmus+, ak existujú.

Na účely realizácie týchto zásad bol vypracovaný rámec opatrení na začleňovanie1  a  stratégia inklúzie a rozmanitosti2 , ktoré sa týkajú všetkých programových oblastí a ktorých cieľom je podporiť jednoduchší prístup najrôznejších organizácií k financovaniu a osloviť viac účastníkov s nedostatkom príležitostí. Takisto sa v nich stanovuje priestor a mechanizmy pre projekty, ktorých cieľom je riešiť otázky súvisiace s inklúziou a rozmanitosťou. Cieľom stratégie je pomôcť pri odstraňovaní prekážok, ktorým môžu čeliť rôzne cieľové skupiny pri prístupe k príležitostiam v Európe a mimo nej.

Zoznam týchto prípadných prekážok, ktorý sa uvádza ďalej, nie je úplný a má slúžiť ako referencia pri vykonávaní opatrení na zlepšovanie prístupnosti a oslovenia ľudí s nedostatkom príležitostí. V účasti im môžu tak jednotlivo, ako v kombináciách brániť tieto prekážky:

  • Zdravotné postihnutie: Patrí sem fyzické, mentálne, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré vzájomným pôsobením s rôznymi prekážkami môže niektorým ľuďom brániť v plnej a účinnej účasti na živote spoločnosti za rovnakých podmienok, aké majú iní ľudia3 .
  • Zdravotné problémy: Prekážky môžu vyplývať zo zdravotných problémov, ako sú vážne ochorenia, chronické choroby alebo akékoľvek iné fyzické alebo mentálne stavy brániace osobe v účasti na programe.
  • Prekážky súvisiace so systémami vzdelávania a odbornej prípravy: Prekážkam môžu čeliť jednotlivci, ktorí majú z rôznych dôvodov ťažkosti pri dosahovaní uspokojivých výsledkov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, osoby, ktoré nie sú zamestnané ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, a dospelí s nízkou úrovňou zručností. Hoci svoju úlohu môžu zohrávať aj iné faktory, tieto ťažkosti vo vzdelávaní, ktoré môžu súvisieť aj s osobnou situáciou, väčšinou vyplávajú zo systémov vzdelávania, ktoré vytvárajú štrukturálne obmedzenia a/alebo plne nezohľadňujú osobitné potreby jednotlivca. Jednotlivci môžu čeliť prekážkam účasti aj vtedy, keď štruktúra učebných plánov sťažuje vzdelávaciu mobilitu alebo mobilitu odbornej prípravy v zahraničí v rámci štúdia.
  • Kultúrne rozdiely: Hoci kultúrne rozdiely môžu vnímať ako prekážky ľudia s akýmkoľvek pôvodom, osobitne môžu uvedené rozdiely vplývať na osoby s nedostatkom príležitostí. Takéto rozdiely môžu predstavovať významné prekážky pre vzdelávanie vo všeobecnosti, a to najmä pokiaľ ide o ľudí s migrantským alebo utečeneckým pôvodom (okrem iného vrátane novoprichádzajúcich migrantov), ľudí patriacich k národnostnej alebo etnickej menšine, používateľov posunkového jazyka alebo ľudí, ktorí majú ťažkosti s jazykovým prispôsobením a kultúrnou inklúziou. Vystavenie cudzím jazykom a kultúrnym rozdielom pri účasti na akýchkoľvek aktivitách programu môže niektorých jednotlivcov odrádzať a istým spôsobom obmedzovať prínosy vyplývajúce z ich účasti. Takéto kultúrne rozdiely môžu dokonca celkom odradiť potenciálnych účastníkov od podania žiadosti o podporu v rámci programu, v dôsledku čoho predstavujú prekážku vstupu.
  • Sociálne prekážky: Prekážkou môžu byť ťažkosti so sociálnou adaptáciou, ako sú obmedzené sociálne kompetencie, antisociálne alebo vysokorizikové správanie, (bývalí) páchatelia priestupkov, (bývalí) užívatelia drog alebo alkoholu či sociálna marginalizácia. Ďalšie sociálne prekážky môžu vyplývať z rodinných pomerov, napr. ak ide o prvého člena rodiny, ktorý získal prístup k vysokoškolskému vzdelaniu, alebo o rodiča (najmä osamelého rodiča), opatrovateľa, živiteľa alebo sirotu, alebo ak osoba bola alebo v súčasnosti je v ústavnej starostlivosti.
  • Hospodárske prekážky: Prekážku môže predstavovať hospodárska nevýhoda, napr. nízka životná úroveň, nízky príjem, štúdium popri zamestnaní, závislosť od systému sociálneho zabezpečenia, dlhodobá nezamestnanosť, problematické situácie alebo chudoba, bezdomovectvo, dlhy alebo finančné problémy. Ďalšie ťažkosti môžu vyplývať z obmedzenej prenosnosti služieb (najmä podpory pre osoby s nedostatkom príležitostí), ktoré musia byť mobilné, aby ich účastníci mohli využívať pri účasti na aktivitách mimo ich bydliska alebo v zahraničí.
  • Prekážky súvisiace s diskrimináciou: Vyskytnúť sa môžu prekážky, ktoré sú výsledkom diskriminácie súvisiacej s pohlavím, vekom, etnickým pôvodom, náboženským alebo filozofickým vyznaním, sexuálnou orientáciou, zdravotným postihnutím alebo prierezovými faktormi (kombináciou s dvomi alebo viacerými ďalšími uvedenými druhmi diskriminácie).
  • Geografické prekážky: Prekážku môže predstavovať napríklad život vo vzdialených alebo vidieckych regiónoch, na malých ostrovoch alebo v okrajových/najvzdialenejších regiónoch4 , na predmestiach, v oblastiach s obmedzenou ponukou služieb (obmedzená verejná doprava, nedostatočné zariadenia) alebo v menej rozvinutých oblastiach v tretích krajinách.

Digitálna transformácia

V záujme podpory digitálnej transformácie spôsobom zameraným na človeka a účinnejšieho riešenia sociálnych výziev, ako je umelá inteligencia alebo dezinformácie, Európa potrebuje systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú pripravené na digitálny vek. V súlade so strategickými prioritami akčného plánu digitálneho vzdelávania (2021-2027) 5  a s dvoma odporúčaniami Rady6 ​​​​​​​ prijatými v novembri 2023, ktoré sa týkajú a) kľúčových faktorov umožňujúcich úspešné digitálne vzdelávanie a odbornú prípravu a b) zlepšovania poskytovania digitálnych zručností vo vzdelávaní a odbornej príprave, môže program Erasmus+ zohrávať kľúčovú úlohu tým, že bude ľudí každého veku podporovať pri nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií, ktoré potrebujú na život, vzdelávanie, prácu, uplatňovanie svojich práv, získavanie informácií, prístupu k online službám, na komunikáciu, kritickú spotrebu, tvorbu a šírenie digitálneho vzdelávacieho obsahu.

Programom sa podporí prvá strategická priorita akčného plánu, ktorou je rozvoj vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania, prostredníctvom budovania kapacít a rozvoja kritického myslenia, pokiaľ ide o spôsob využitia príležitostí, ktoré digitálne technológie ponúkajú vo výučbe a vzdelávaní vo všetkých typoch inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch, a prípravy a plnenia plánov inštitúcií vzdelávania týkajúcich sa digitálnej transformácie.

Programom sa prostredníctvom podporných akcií zameraných na posilnenie rozvoja digitálnych zručností a kompetencií na všetkých úrovniach spoločnosti a v prospech všetkých (vrátane mladých ľudí s nedostatkom príležitostí, študentov, uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov) podporí aj druhá strategická priorita akčného plánu. Pozornosť sa zameria na podporu rozvoja základných aj pokročilých digitálnych zručností, ako aj digitálnej gramotnosti, ktorá sa stala nevyhnutnou pre bežný život a pre schopnosť ľudí pohybovať sa vo svete plnom algoritmov a plnohodnotne sa zapájať do života občianskej spoločnosti a fungovania demokracie.

V súlade s týmito dvomi strategickými prioritami akčného plánu sa zriadilo európske centrum digitálneho vzdelávania7  s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti digitálneho vzdelávania na úrovni EÚ a prispieť k výmene osvedčených postupov, spoločnej tvorbe a experimentovaniu. Účelom centra je poskytovať podporu členským štátom prostredníctvom užšej medzisektorovej spolupráce riešením digitálneho vzdelávania z hľadiska celoživotného vzdelávania. Centrum prepája vnútroštátne orgány, súkromný sektor, odborníkov, výskumníkov, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy a občiansku spoločnosť pomocou agilnejšieho rozvíjania politík a praxe v oblasti digitálneho vzdelávania.

Program by mal osloviť väčšiu cieľovú skupinu v Únii a aj mimo nej prostredníctvom intenzívnejšieho využívania informačných, komunikačných a technologických nástrojov a kombinovaného využívania fyzickej mobility, virtuálneho vzdelávania a virtuálnej spolupráce.

Životné prostredie a boj proti zmene klímy

Životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy sú kľúčové priority pre EÚ teraz aj v budúcnosti. ​​​​​​​Oznámenie o Európskej zelenej dohode8  predstavuje novú európsku stratégiu pre rast, v ktorej sa uznáva zásadná úloha škôl, inštitúcií odbornej prípravy a univerzít pri zapájaní žiakov a študentov, rodičov a širšej komunity do zmien potrebných na úspešnú transformáciu zameranú na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Okrem toho sa v  odporúčaní Rady o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu9 ​​​​​​​ zdôrazňuje potreba vzdelávať učiacich sa vo všetkých vekových skupinách o klimatickej kríze a udržateľnosti prostredníctvom formálneho aj neformálneho vzdelávania a začleniť vzdelávanie zamerané na zelenú transformáciu ako prioritu do politík a programov vzdelávania a odbornej prípravy. Udržateľnosť by sa mala stať súčasťou celého spektra vzdelávania a odbornej prípravy vrátane učebných plánov a profesijného rozvoja pedagógov, ale mala by sa týkať aj budov, infraštruktúry a činností. Program Erasmus+ je hlavným nástrojom na budovanie vedomostí a zručností v oblasti zmeny klímy a formovanie postojov k tejto problematike, ako aj nástrojom na podporu udržateľného rozvoja v rámci Európskej únie i mimo nej. Vďaka tomuto programu sa zvýši počet príležitostí v oblasti mobility v zelených výhľadových oblastiach, ktoré podporujú rozvoj kompetencií, zlepšujú pracovné vyhliadky a zapájajú účastníkov do strategických oblastí udržateľného rastu, s osobitnou pozornosťou venovanou rozvoju vidieka (udržateľné poľnohospodárstvo, riadenie prírodných zdrojov, ochrana pôdy, ekologické poľnohospodárstvo). V rámci programu Erasmus+, ktorého jadro tvorí mobilita, by sa mali navyše podporovať udržateľné druhy dopravy a environmentálne zodpovednejšie správanie v snahe dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Životné prostredie a boj proti globálnemu otepľovaniu sú horizontálnou prioritou pri výbere projektov. Uprednostnia sa projekty zamerané na rozvoj kompetencií v rôznych zelených sektoroch vrátane projektov v rámci príspevku vzdelávania a kultúry k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, na rozvoj stratégií a metodík zameraných na zelené sektorové zručnosti a učebných plánov zameraných na budúcnosť, ako aj iniciatív na podporu plánovaných prístupov účastníckych organizácií, pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť.

Program podporuje využívanie inovačných postupov s cieľom dosiahnuť, aby sa učiaci sa, zamestnanci a pracovníci s mládežou stali skutočnými aktérmi zmeny (napr. s cieľom šetriť zdroje, znižovať spotrebu energie, produkciu odpadu a uhlíkovú stopu, vyberať si udržateľné možnosti, pokiaľ ide o potraviny a mobilitu). Uprednostnia sa aj projekty, ktoré prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy, mládežníckych a športových aktivít umožňujú zmeny správania z hľadiska individuálnych preferencií, kultúrnych hodnôt, povedomia a všeobecnejšej podpory aktívneho zapájania do udržateľného rozvoja.

Zapojené organizácie a účastníci by sa preto už vo fáze návrhu svojich aktivít mali snažiť začleniť ekologické postupy do všetkých projektov, čo ich bude motivovať k diskusiám o problematike životného prostredia a k vzdelávaniu sa v tejto oblasti, k premýšľaniu o akciách na miestnej úrovni a k hľadaniu ekologickejších spôsobov realizácie svojich aktivít.

Platformy ako Európska platforma školského vzdelávania (vrátane siete eTwinning) a EPALE budú aj naďalej vypracúvať podporné materiály a uľahčovať výmenu účinných vzdelávacích postupov a politík týkajúcich sa problematiky environmentálnej udržateľnosti. Erasmus+ predstavuje aj významný nástroj na oslovenie a zapojenie širokého spektra aktérov v našej spoločnosti (škôl, univerzít, poskytovateľov OVP, mládežníckych a športových organizácií, MVO, miestnych a regionálnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti atď.), ktoré sa môžu stať aktívnymi činiteľmi pri prechode na klimatickú neutralitu do roku 2050.

Účasť na demokratickom živote, spoločné hodnoty a občianska angažovanosť

Program Erasmus+ rieši obmedzenú účasť občanov na demokratických procesoch a ich nedostatok vedomostí o Európskej únii a snaží sa pomôcť im prekonať ťažkosti pri aktívnom zapájaní sa a účasti vo svojich komunitách a na politickom a sociálnom živote Únie. Pre budúcnosť Únie je kľúčové zvýšenie úrovne porozumenia Európskej únii zo strany občanov už od raného veku. Úroveň porozumenia Európskej únii zo strany občanov môže okrem formálneho vzdelávania zvýšiť aj neformálne vzdelávanie, ktoré v nich môže rozvinúť zmysel príslušnosti.

Programom sa podporuje aktívne občianstvo a etika v celoživotnom vzdelávaní, ako aj rozvoj sociálnych a medzikultúrnych kompetencií, kritického myslenia a mediálnej gramotnosti. Uprednostňujú sa projekty, ktoré ponúkajú príležitosti na účasť ľudí na demokratickom živote, ako aj sociálnu a občiansku angažovanosť prostredníctvom aktivít formálneho alebo neformálneho vzdelávania. Dôraz sa kladie na zvyšovanie informovanosti a pochopenie kontextu Európskej únie, najmä pokiaľ ide o spoločné hodnoty EÚ, zásady jednoty a rozmanitosti, ako aj ich spoločenské, kultúrne a historické dedičstvo.

V oblasti mládeže bola navrhnutá stratégia zameraná na participáciu mládeže10 ​​​​​​​, ktorá má slúžiť ako spoločný rámec a podporovať využívanie programu v záujme aktívnejšej účasti mladých ľudí na demokratickom živote. Stratégia je zameraná aj na zlepšenie kvality participácie mládeže na programe a dopĺňa kľúčové dokumenty týkajúce sa politiky EÚ v oblasti mládeže, akými sú stratégia EÚ pre mládež a ciele EÚ v oblasti mládeže11 ​​​​​​​. Súčasťou stratégie je súbor nástrojov na participáciu mládeže12 ​​​​​​​, ktorý je z praktického hľadiska zameraný na zlepšenie participácie mladých ľudí na jednotlivých akciách programu, prostredníctvom výmeny know-how, odporúčaní, nástrojov a praktických usmernení. Súbor nástrojov sa vo svojich moduloch osobitne zameriava na nové horizontálne priority projektov.