Skip to main content

Erasmus+

EU programme for education, training, youth and sport
Search the guide

Táto webová stránka zatiaľ nereflektuje obsah Sprievodcu programom Erasmus+ na rok 2023.

Úplnú príručku na rok 2023 si však môžete stiahnuť vo formáte PDF a vo zvolenom jazyku tak, že kliknete na záložku „Stiahnuť“ na pravej strane tejto stránky.

Priority Programu Erasmus+

Inklúzia a rozmanitosť

Cieľom programu je podporovať rovnosť príležitostí a prístupu, inklúziu, rozmanitosť a spravodlivosť v rámci všetkých jeho akcií. Vzhľadom na tento cieľ sa program zameriava na organizácie a účastníkov s nedostatkom príležitostí, ktorým sa sprístupňujú mechanizmy a zdroje programu. Organizácie by mali svoje projekty a aktivity navrhovať na základe inkluzívneho prístupu, aby boli prístupné pre najrôznejších účastníkov.

Pri dosahovaní tohto cieľa zohrávajú dôležitú rolu aj národné agentúry, a to podporou čo najinkluzívnejších a najrozmanitejších projektov. Národné agentúry vypracujú na základe celkových zásad a mechanizmov na európskej úrovni plány inklúzie a rozmanitosti na čo najlepšie riešenie potrieb účastníkov s nedostatkom príležitostí a podporu organizácií, ktoré pracujú s týmito cieľovými skupinami v danom národnom kontexte. Kľúčovými aktérmi pri podpore a zavádzaní opatrení zameraných na inklúziu a rozmanitosť, a to najmä v oblastiach získavania vedomostí, koncipovania a vykonávania aktivít zameraných na budovanie kapacít pre zamestnancov národnej agentúry a prijímateľov v rámci programov, sú zároveň aj podporné centrá SALTO, ktoré poskytujú podporu pri realizácii programu. Rovnako dôležitú úlohu zohráva aj Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (EACEA) v tých oblastiach programu, ktoré podliehajú priamemu riadeniu. V tretích krajinách, ktoré nie sú pridružené k programu, sú na priblíženie programu cieľovým skupinám uvedeným v tejto stratégii kľúčové delegácie EÚ a (ak existujú), národné kancelárie programu Erasmus+ a kontaktné miesta programu Erasmus+.

Na účely realizácie týchto zásad bol vypracovaný rámec opatrení na začleňovanie1stratégia inklúzie a rozmanitosti2 , ktoré sa týkajú všetkých programových oblastí a ktorých cieľom je podporiť jednoduchší prístup najrôznejších organizácií k financovaniu a osloviť viac účastníkov s nedostatkom príležitostí. Takisto sa v nich stanovuje priestor a mechanizmy pre projekty podporené v rámci programu, ktorých cieľom je riešiť otázky súvisiace s inklúziou a rozmanitosťou. Cieľom tejto stratégie je pomôcť pri odstraňovaní prekážok, ktorým môžu čeliť rôzne cieľové skupiny pri prístupe k príležitostiam v Európe a mimo nej.

Zoznam týchto prípadných prekážok, ktorý sa uvádza ďalej, nie je úplný a má slúžiť ako referencia pri vykonávaní opatrení na zlepšovanie prístupnosti a oslovenia ľudí s nedostatkom príležitostí. Tieto prekážky im môžu tak jednotlivo, ako vo vzájomných kombináciách brániť v účasti:

  • Zdravotné postihnutie: Patrí sem fyzické, mentálne, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré vzájomným pôsobením s rôznymi prekážkami môže niektorým ľuďom brániť v plnej a účinnej účasti na živote spoločnosti za rovnakých podmienok, aké majú iní ľudia3 .
  • Zdravotné problémy: Prekážky môžu vyplývať zo zdravotných problémov, ako sú vážne ochorenia, chronické choroby alebo akékoľvek iné fyzické alebo mentálne stavy brániace v účasti na programe.
  • Prekážky súvisiace so systémami vzdelávania a odbornej prípravy: Prekážkam môžu čeliť jednotlivci, ktorí majú z rôznych dôvodov ťažkosti pri dosahovaní uspokojivých výsledkov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, osoby, ktoré nie sú zamestnané ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, a dospelí s nízkou úrovňou zručností. Hoci svoju úlohu môžu zohrávať aj iné faktory, tieto ťažkosti vo vzdelávaní, ktoré môžu súvisieť aj s osobnou situáciou, väčšinou vyplávajú zo systému vzdelávania, ktorý vytvára štrukturálne obmedzenia a/alebo plne nezohľadňuje osobitné potreby jednotlivca. Jednotlivci môžu čeliť prekážkam účasti aj vtedy, keď štruktúra učebných plánov sťažuje vzdelávaciu mobilitu alebo mobilitu odbornej prípravy v zahraničí v rámci štúdia.
  • Kultúrne rozdiely: Hoci kultúrne rozdiely môžu vnímať ako prekážky ľudia s akýmkoľvek pôvodom, osobitne môžu uvedené rozdiely vplývať na osoby s nedostatkom príležitostí. Takéto rozdiely môžu predstavovať významné prekážky v oblasti vzdelávania vo všeobecnosti, o to viac však pre ľudí s migrantským alebo utečeneckým pôvodom (najmä pre novo prichádzajúcich migrantov), ľudí patriacich k národnostnej alebo etnickej menšine, používateľov posunkového jazyka, ľudí, ktorí majú ťažkosti s jazykovým prispôsobením a kultúrnou inklúziou, atď. Vystavenie cudzím jazykom a kultúrnym rozdielom pri účasti na akýchkoľvek aktivitách programu môže jednotlivcov odrádzať a do istej miery obmedzovať prínosy vyplývajúce z ich účasti. Takéto kultúrne rozdiely môžu dokonca celkom odradiť potenciálnych účastníkov od podania žiadosti o podporu v rámci programu, čiže predstavujú prekážku vstupu.
  • Sociálne prekážky: Prekážkou môžu byť ťažkosti so sociálnou adaptáciou, ako sú obmedzené spoločenské kompetencie, antisociálne alebo vysokorizikové správanie, (bývalí) páchatelia priestupkov, (bývalí) užívatelia drog alebo alkoholu či sociálna marginalizácia. Ďalšie sociálne prekážky môžu vyplývať z rodinných pomerov, napr. ak ide o prvého člena rodiny, ktorý získal prístup k vysokoškolskému vzdelaniu, alebo o rodiča (najmä osamelého rodiča), opatrovateľa, živiteľa alebo sirotu, alebo ak osoba bola alebo v súčasnosti je v ústavnej starostlivosti.
  • Hospodárske prekážky: Prekážku môže predstavovať hospodárska nevýhoda, ktorou môže byť nízka životná úroveň, nízky príjem, štúdium popri zamestnaní, závislosť od systému sociálneho zabezpečenia v prípade dlhodobej nezamestnanosti, problematické situácie alebo chudoba, bezdomovstvo, dlhy alebo finančné problémy atď. Ďalšie ťažkosti môžu vyplývať z obmedzenej prenosnosti služieb (najmä podpory pre osoby s nedostatkom príležitostí), ktoré musia byť mobilné, aby ich účastníci mohli využívať pri odchode na vzdialené miesto alebo do zahraničia.
  • Prekážky súvisiace s diskrimináciou: Vyskytnúť sa môžu prekážky, ktoré sú výsledkom diskriminácie súvisiacej s pohlavím, vekom, etnickým pôvodom, náboženským alebo filozofickým vyznaním, sexuálnou orientáciou, zdravotným postihnutím alebo prierezovými faktormi (kombináciou s dvomi alebo viacerými ďalšími uvedenými prekážkami súvisiacimi s diskrimináciou).
  • Geografické prekážky: Prekážku môže predstavovať život vo vzdialených alebo vidieckych regiónoch, na malých ostrovoch alebo v okrajových/najvzdialenejších regiónoch4 , na predmestiach, v oblastiach s obmedzenou ponukou služieb (obmedzená verejná doprava, nedostatočné zariadenia) alebo v menej rozvinutých oblastiach v tretích krajinách atď.

Digitálna transformácia

Pandémia COVID-19 ešte viac poodhalila význam digitálneho vzdelávania pre digitálnu transformáciu, ktorú Európa potrebuje. Konkrétne sa krízou zdôraznila zvýšená potreba využívať potenciál digitálnych technológií na výučbu a vzdelávanie a rozvíjať digitálne zručnosti pre všetkých. V súlade so strategickými prioritami akčného plánu digitálneho vzdelávania (2021 – 2027)5 je cieľom programu podporiť toto úsilie o zapojenie učiacich sa, pedagógov, pracovníkov s mládežou, mladých ľudí a organizácií na ceste k digitálnej transformácii.

Programom sa podporí prvá strategická priorita akčného plánu, ktorou je rozvoj vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania, prostredníctvom budovania kapacít a rozvoja kritického myslenia vo všetkých typoch inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy, pokiaľ ide o spôsob využitia príležitostí, ktoré digitálne technológie ponúkajú vo výučbe a vzdelávaní na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch, a prípravy a plnenia plánov inštitúcií vzdelávania týkajúcich sa digitálnej transformácie.

Programom sa prostredníctvom podporných akcií zameraných na posilnenie rozvoja digitálnych zručností a kompetencií na všetkých úrovniach spoločnosti a v prospech všetkých (vrátane mladých ľudí s nedostatkom príležitostí, študentov, uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov) podporí aj druhá strategická priorita akčného plánu. Pozornosť sa zameria na podporu rozvoja základných aj pokročilých digitálnych zručností, ako aj digitálnej gramotnosti, ktorá sa stala nevyhnutnou pre bežný život a pre schopnosť ľudí pohybovať sa vo svete plnom algoritmov a plnohodnotne sa zapájať do života občianskej spoločnosti a fungovania demokracie.

V súlade s týmito dvomi strategickými prioritami akčného plánu sa zriadi európske centrum digitálneho vzdelávania s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti digitálneho vzdelávania na úrovni EÚ a prispieť k výmene osvedčených postupov, spoločnej tvorbe a experimentovaniu. Účelom centra bude poskytovať podporu členským štátom prostredníctvom užšej medzisektorovej spolupráce riešením digitálneho vzdelávania z hľadiska celoživotného vzdelávania. Centrum bude prepájať vnútroštátne orgány, súkromný sektor, odborníkov, výskumníkov, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy a občiansku spoločnosť pomocou agilnejšieho rozvíjania politík a praxe v oblasti digitálneho vzdelávania.

Program by mal osloviť väčšiu cieľovú skupinu v Únii a aj mimo nej prostredníctvom intenzívnejšieho využívania informačných, komunikačných a technologických nástrojov a kombinovaného využívania fyzickej mobility, virtuálneho vzdelávania a virtuálnej spolupráce.

Životné prostredie a boj proti zmene klímy

Životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy sú kľúčové priority pre EÚ teraz aj v budúcnosti. Oznámenie o Európskej zelenej dohode6 predstavuje novú európsku stratégiu pre rast, v ktorej sa uznáva zásadná úloha škôl, inštitúcií odbornej prípravy a univerzít pri zapájaní žiakov a študentov, rodičov a širšej komunity do zmien potrebných na úspešnú transformáciu zameranú na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Okrem toho sa v odporúčaní Rady o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu7 zdôrazňuje potreba vzdelávať učiacich sa vo všetkých vekových skupinách o klimatickej kríze a udržateľnosti vo formálnom aj v neformálnom vzdelávaní a začleniť vzdelávanie zamerané na zelenú transformáciu ako prioritu do politík a programov vzdelávania a odbornej prípravy. Udržateľnosť by sa mala stať súčasťou celého spektra vzdelávania a odbornej prípravy vrátane učebných plánov a profesijného rozvoja pedagógov, ale mala by sa týkať aj budov, infraštruktúry a činností. Program Erasmus+ bude hlavným nástrojom na tvorbu vedomostí, zručností a postojov v oblasti zmeny klímy a podpory udržateľného rozvoja v rámci Európskej únie i mimo nej. Vďaka tomuto programu sa zvýši počet príležitostí v oblasti mobility v zelených výhľadových oblastiach, ktoré podporujú rozvoj kompetencií, zlepšujú pracovné vyhliadky a zapájajú účastníkov do oblastí, ktoré majú strategický význam pre udržateľný rast, s osobitnou pozornosťou venovanou rozvoju vidieka (udržateľné poľnohospodárstvo, riadenie prírodných zdrojov, ochrana pôdy, ekologické poľnohospodárstvo). V rámci programu Erasmus+, ktorého jadro tvorí mobilita, by sa mali navyše podporovať udržateľné druhy dopravy a environmentálne zodpovednejšie správanie v snahe dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Životné prostredie a boj proti globálnemu otepľovaniu sa stanú horizontálnou prioritou pre výber projektov. Uprednostnia sa projekty zamerané na rozvoj kompetencií v rôznych zelených sektoroch vrátane projektov v rámci príspevku vzdelávania a kultúry k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, na rozvoj stratégií a metodík zameraných na zelené sektorové zručnosti a učebných plánov zameraných na budúcnosť, ako aj iniciatív na podporu plánovaných prístupov účastníckych organizácií, pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť.

Program podporuje využívanie inovačných postupov s cieľom dosiahnuť, aby sa učiaci sa, zamestnanci a pracovníci s mládežou stali skutočnými aktérmi zmeny (napr. s cieľom šetriť zdroje, znižovať spotrebu energie, produkciu odpadu a uhlíkovú stopu, vyberať si udržateľné možnosti, pokiaľ ide o potraviny a mobilitu atď.). Uprednostnia sa aj projekty, ktoré prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy, mládežníckych a športových aktivít umožňujú zmeny správania z hľadiska individuálnych preferencií, kultúrnych hodnôt, povedomia a všeobecnejšej podpory aktívneho zapájania do udržateľného rozvoja.

Zapojené organizácie a účastníci by sa preto už vo fáze návrhu svojich aktivít mali snažiť začleniť ekologické postupy do všetkých projektov, čo ich bude motivovať k diskusiám o problematike životného prostredia a k vzdelávaniu sa v tejto oblasti, k premýšľaniu o akciách na miestnej úrovni a k hľadaniu alternatívnych ekologickejších spôsobov realizácie svojich aktivít.

Platformy ako Európska platforma školského vzdelávania (vrátane siete eTwinning) a EPALE budú aj naďalej vypracúvať podporné materiály a uľahčovať výmenu účinných vzdelávacích postupov a politík týkajúcich sa problematiky environmentálnej udržateľnosti. Erasmus+ predstavuje aj významný nástroj na oslovenie a zapojenie širokého spektra aktérov v našej spoločnosti (škôl, univerzít, poskytovateľov OVP, mládežníckych a športových organizácií, MVO, miestnych a regionálnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti atď.), ktoré sa môžu stať aktívnymi činiteľmi pri prechode na klimatickú neutralitu do roku 2050.

Účasť na demokratickom živote, spoločné hodnoty a občianska angažovanosť

Program Erasmus+ rieši obmedzenú účasť občanov na demokratických procesoch Európskej únie a ich nedostatok vedomostí o nej a snaží sa pomôcť im prekonať ťažkosti pri aktívnom zapájaní sa a účasti vo svojich komunitách alebo na politickom a sociálnom živote Únie. Pre budúcnosť Únie je kľúčové zvýšenie úrovne porozumenia Európskej únii zo strany občanov už od raného veku. Úroveň porozumenia Európskej únii zo strany občanov môže okrem formálneho vzdelávania zvýšiť aj neformálne vzdelávanie, ktoré v nich môže rozvinúť zmysel príslušnosti k nej.

Programom sa podporuje aktívne občianstvo a etika v celoživotnom vzdelávaní, ako aj rozvoj sociálnych a medzikultúrnych kompetencií, kritického myslenia a mediálnej gramotnosti. Uprednostňujú sa projekty, ktoré ponúkajú príležitosti na účasť ľudí na demokratickom živote, sociálnu a občiansku angažovanosť prostredníctvom aktivít formálneho alebo neformálneho vzdelávania. Dôraz sa kladie na zvyšovanie informovanosti a pochopenie kontextu Európskej únie, najmä pokiaľ ide o spoločné hodnoty EÚ, zásady jednoty a rozmanitosti, ako aj ich spoločenské, kultúrne a historické dedičstvo.

V oblasti mládeže bola navrhnutá stratégia zameraná na participáciu mládeže8 , ktorá má slúžiť ako spoločný rámec a podporovať využívanie programu v záujme aktívnejšej účasti mladých ľudí na demokratickom živote. Stratégia je zameraná aj na zlepšenie kvality participácie mládeže na programe a dopĺňa kľúčové dokumenty týkajúce sa politiky EÚ v oblasti mládeže, akými sú stratégia EÚ pre mládež a ciele EÚ v oblasti mládeže. Súčasťou stratégie je súbor nástrojov na participáciu mládeže9 , ktorý je z praktického hľadiska zameraný na zlepšenie participácie mladých ľudí na jednotlivých akciách programu, prostredníctvom výmeny know-how, odporúčaní, nástrojov a praktických usmernení. Súbor nástrojov sa vo svojich moduloch osobitne zameriava na nové horizontálne priority projektov.