Skip to main content

Erasmus+

EU programme for education, training, youth and sport
Search the guide

Dôležité prvky Programu Erasmus+

Tieto prvky programu si zaslúžia osobitnú pozornosť:

Rešpektovanie hodnôt EÚ

Pri realizácii programu Erasmus+, a teda aj zo strany prijímateľov v rámci programu a pri aktivitách vykonávaných v rámci programu, sa musia rešpektovať hodnoty EÚ týkajúce sa rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám v plnom súlade s hodnotami a právami zakotvenými v zmluvách EÚ a v Charte základných práv EÚ.

V súlade s dohodami o grante sa môže grant udelený prijímateľovi v prípade nedodržania ustanovení odňať alebo znížiť.

Ochrana, zdravie a bezpečnosť účastníkov

Ochrana, zdravie a bezpečnosť účastníkov zapojených do projektov Erasmus+ predstavujú dôležité zásady tohto programu. Všetci účastníci by mali mať možnosť naplno využiť príležitosti na osobný a profesijný rozvoj a vzdelávanie poskytované prostredníctvom programu Erasmus+. To by sa malo zaisťovať v bezpečnom prostredí, v ktorom sa dodržiavajú a chránia práva všetkých osôb, zabezpečuje ich fyzická aj duševná integrita, duševné zdravie a dobré životné podmienky.

Každá organizácia, ktorá sa zúčastňuje na programe, musí mať zavedené účinné postupy a podmienky podporujúce a zaručujúce bezpečnosť, ochranu a nediskrimináciu účastníkov daných aktivít. V prípade potreby by mali pri aktivitách v rámci mobility sprevádzať neplnoletých účastníkov (žiakov, učiacich sa v OVP, mladých ľudí) dospelí. Sprevádzajúci dospelí by mali zabezpečiť dostatočnú kvalitu vzdelávacieho prvku mobility, ako aj ochranu a bezpečnosť neplnoletých účastníkov.

Okrem toho musia byť všetci žiaci, študenti, stážisti, učni, vzdelávajúci sa dospelí, mladí ľudia a zamestnanci zapojení do aktivít v oblasti mobility v rámci všetkých kľúčových akcií programu Erasmus+ poistení voči rizikám súvisiacim s ich účasťou na týchto aktivitách. Výber najvhodnejšieho poistenia podľa typu realizovaného projektu a podľa druhov poistenia dostupných na národnej úrovni sa v programe ponecháva na organizátoroch projektu. Okrem toho nie je potrebné uzatvárať osobitné poistenie výlučne na účely daného projektu, pokiaľ sa na účastníkov vzťahujú už existujúce poistné zmluvy, ktoré uzavreli organizátori projektu.

V každom prípade je nutné, aby poistenie zahŕňalo:

  • v relevantných prípadoch cestovné poistenie (vrátane poškodenia alebo straty batožiny),
  • zodpovednosť za škody voči tretím osobám (v príslušných prípadoch vrátane zodpovednosti za spôsobenú škodu pri výkone povolania, prípadne vrátane poistenia zodpovednosti),
  • nehodu a vážne ochorenie (vrátane trvalej alebo dočasnej práceneschopnosti),
  • úmrtie (vrátane repatriácie v prípade projektov realizovaných v zahraničí).

Ak je to vhodné, dôrazne sa odporúča, aby účastníci nadnárodných aktivít vlastnili európsky preukaz zdravotného poistenia. Ide o bezplatný preukaz, ktorý umožňuje prístup k nevyhnutnej štátnej zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu v ktorejkoľvek z 27 krajín EÚ, na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku za rovnakých podmienok a za rovnaké ceny (v niektorých krajinách bezplatne), aké sa vzťahujú na osoby poistené v danej krajine. Viac informácií o tomto preukaze a o tom, ako ho získať, je k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=559.

A napokon, ak sa na projekte zúčastňujú osoby mladšie ako 18 rokov, účastnícke organizácie sú povinné získať od ich rodičov alebo zákonných zástupcov predbežný súhlas s ich účasťou.

Viacjazyčnosť

Viacjazyčnosť tvorí jeden zo základov európskeho projektu a predstavuje významný symbol úsilia EÚ dosiahnuť jednotu v rozmanitosti. Cudzie jazyky majú popredné postavenie v rámci zručností, ktoré pomáhajú ľuďom lepšie sa pripraviť na trh práce a v čo najväčšej miere využiť ponúkané príležitosti. EÚ si stanovila cieľ, že každý občan by mal mať možnosť učiť sa od raného veku aspoň dva cudzie jazyky.

Podpora výučby jazykov a jazykovej rozmanitosti je jedným zo špecifických cieľov programu. Chýbajúce jazykové kompetencie sú jednou z hlavných prekážok, ktoré bránia v účasti na európskych programoch v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Cieľom ponúkaných možností v rámci jazykovej podpory je zvýšiť efektívnosť a účinnosť mobility, čím sa zlepší učebný výkon, a tak sa prispeje k dosiahnutiu špecifického cieľa programu.

Program bude účastníkom aktivity v rámci mobility ponúkať podporu jazykového vzdelávania. Táto podpora sa bude ponúkať predovšetkým prostredníctvom platformy online jazykovej podpory Erasmus+ prispôsobenej jednotlivým sektorom, keďže elektronické učenie sa je pri výučbe jazykov veľmi výhodné z hľadiska prístupu a flexibility. Online jazyková podpora Erasmus+ umožní účastníkom hodnotiť svoje jazykové znalosti, precvičovať si ich a zlepšovať. Okrem online jazykovej podpory sa môžu ponúkať aj iné formy jazykovej podpory, ktorých cieľom je zabezpečiť potreby osobitných cieľových skupín pri učení sa jazykov, ako je používanie posunkového jazyka alebo Braillovho písma, ktoré môžu byť financované zo špecializovanej kategórie financovania zameranej na podporu inklúzie.

V rámci projektov spolupráce sa bude podporovať aj výučba a učenie sa jazykov. Medzi inovácie a osvedčené postupy zamerané na podporu jazykových zručností môžu patriť napr. metódy výučby a hodnotenia, vypracovanie pedagogického materiálu, výskum, štúdium jazykov pomocou počítačov a podnikateľské aktivity využívajúce cudzie jazyky.

Európska komisia zaviedla udeľovanie cien Európska značka pre jazyky (ELL), ktorými sa oceňuje kvalita, podporuje výmena výsledkov vynikajúcich projektov v oblasti viacjazyčnosti, ako aj verejný záujem o učenie sa jazykov. Národné agentúry budú ELL udeľovať každý rok alebo každý druhý rok organizáciám vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré projekt programu Erasmus+ schválený národnou agentúrou dokončili s vynikajúcimi výsledkami v oblasti učenia sa a výučby jazykov. Okrem projektov programu Erasmus+ sa môžu národné agentúry rozhodnúť cenu ELL udeliť aj iným iniciatívam s komplexným, inkluzívnym alebo inovačným prístupom k výučbe a učeniu sa jazykov.

Medzinárodný rozmer

Erasmus+ má významný medzinárodný rozmer (t. j. spolupráca s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu) v oblasti aktivít v rámci mobility a dialógu o politike. Podporuje európske organizácie čeliace globálnym výzvam, ktoré prináša globalizácia, zmena klímy a digitálna transformácia, a to najmä prostredníctvom zintenzívňovania medzinárodnej mobility a spolupráce s tretími krajinami, a zároveň posilňuje rolu Európskej únie ako globálneho aktéra. Posilňuje sociálne väzby prostredníctvom mobility, výmen a budovania kapacít, podnecuje sociálnu odolnosť, ľudský rozvoj, zamestnateľnosť a aktívnu účasť a zabezpečuje pravidelné kanály na spoluprácu medzi ľuďmi prostredníctvom propagácie hodnôt, zásad a záujmov v oblasti spoločných priorít. Aktivity ponúkajú reakciu na výzvy v oblasti kvality, modernizácie a zamestnateľnosti prostredníctvom rastúceho významu vzdelávania pre zelenú a udržateľnú sociálno-hospodársku obnovu, rast a prosperitu v tretích krajinách, ktoré nie sú pridružené k programu, ako aj schopnosti vzdelávania reagovať na ne, čím prispievajú k ľudskému a inštitucionálnemu rozvoju, digitálnej transformácii, rastu a zamestnanosti, dobrej správe vecí verejných, mieru a bezpečnosti. Angažovanosť mladých ľudí v tretích krajinách, ktoré nie sú pridružené k programu, je kľúčovým prvkom procesu budovania spoločností, ktoré sú odolnejšie a založené na vzájomnej dôvere a medzikultúrnom porozumení.

Uznávanie a potvrdzovanie zručností a kvalifikácií

Program Erasmus+ podporuje nástroje EÚ na transparentnosť a uznávanie kompetencií, zručností a kvalifikácií, najmä: Europass (vrátane európskych digitálnych certifikátov na vzdelávanie), Youthpass, európsky kvalifikačný rámec (EKR), Európsku klasifikáciu zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO), Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality (EQAVET), Európsky register zabezpečenia kvality (EQAR), Európske združenie zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQA), ako aj siete pôsobiace v celej EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré podporujú tieto nástroje, predovšetkým národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o akademickom vzdelaní (NARIC), siete Euroguidance, národné strediská Europass a národné koordinačné miesta EKR. Spoločným cieľom týchto nástrojov je zabezpečiť jednoduchšie uznávanie kompetencií, zručností a kvalifikácií a ich lepšie pochopenie na národnej i medzištátnej úrovni vo všetkých podsystémoch vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj vo všetkých sektoroch trhu práce bez ohľadu na to, či boli získané prostredníctvom formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, alebo prostredníctvom iného typu skúseností v oblasti vzdelávania (napr. pracovnými skúsenosťami, dobrovoľníckou prácou, elektronickým učením sa).

Ak sa majú stanovené ciele dosiahnuť, dané nástroje by mali byť schopné zohľadniť aj nové javy, napr. internacionalizáciu vzdelávania a odbornej prípravy a čoraz častejšie využívanie digitálneho vzdelávania a digitálnej formy jeho potvrdzovania, pričom by mali podporovať aj tvorbu flexibilných vzdelávacích dráh v súlade s cieľmi a potrebami učiacich sa. Tieto nástroje by mali takisto zlepšovať porovnateľnosť a cezhraničnú prenosnosť zručností, kompetencií a kvalifikácií, aby bol možný voľný pohyb učiacich sa a zamestnancov na účely vzdelávania alebo práce.

Vykonávanie a ďalší rozvoj týchto nástrojov sa upravuje vo viacerých dokumentoch o dlhodobých politikách, napríklad v odporúčaní Rady z 22. mája 2017 o európskom kvalifikačnom rámci pre celoživotné vzdelávanie, rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/646 z 18. apríla 2018 o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb pre zručnosti a kvalifikácie (Europass) a odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Okrem týchto horizontálnych dokumentov týkajúcich sa politiky v oblasti mládeže sa na ponuku ďalšej podpory rozvoja v týchto oblastiach zameriavajú tematické stratégie1  ako Youthpass a európska stratégia v oblasti odbornej prípravy (ETS).

Oznamovanie projektov a ich výsledkov s cieľom maximalizovať vplyv

Oznamovanie projektov a ich výsledkov je mimoriadne dôležité na zabezpečenie vplyvu na rôznych úrovniach. V závislosti od konkrétnej akcie musia žiadatelia o financovanie v rámci programu Erasmus+ naplánovať oznamovanie aktivít zameraných na výmenu informácií o projekte a jeho výsledkov počas životného cyklu projektu aj po jeho skončení. Žiadosti o projekty budú vyhodnotené na základe relevantných kritérií, aby sa zabezpečilo pokrytie týchto aspektov. Úroveň a intenzita komunikačných aktivít a šírenie výsledkov by mala byť úmerná cieľom, rozsahu a zámerom jednotlivých akcií programu Erasmus+. Prijímatelia finančných prostriedkov z programu Erasmus+ budú musieť dodržať inštitucionálne usmernenia o komunikácii pre prijímateľov projektu vypracované Európskou komisiou a monitorovať a vyhodnocovať úspech svojich komunikačných aktivít, a to na kvalitatívnej aj kvantitatívnej úrovni.

Ako sa uvádza v inštitucionálnych usmerneniach o komunikácii, prijímatelia musia pri všetkých aktivitách a produktoch súvisiacich s oznamovaním a šírením výsledkov, ako sú podujatia, webové sídla, vizuálne materiály a publikácie, jasne priznať podporu Európskej únie. Konkrétne musia zabezpečiť zahrnutie emblému Európskej únie do všetkých komunikačných materiálov a dodržanie ustanovení dohody alebo rozhodnutia o  grante2 . V prípade nedodržania ustanovení sa môže grant udelený prijímateľovi znížiť.

Prijímatelia navrhnú stratégiu a plán komunikácie, pričom prihliadnu na tieto faktory:

  • ciele komunikácie: žiadatelia by mali určiť, čo chcú prostredníctvom svojich konkrétnych komunikačných aktivít dosiahnuť, t. j. zvýšiť informovanosť, propagovať spoločenské hodnoty, nadviazať nové partnerstvá v budúcnosti alebo ovplyvniť politiky a postupy, 
  • cieľovú skupinu: žiadatelia musia vymedziť ľudí, ktorých chcú osloviť a ktorí by mohli výsledky projektu využiť. Cieľová skupina by sa mala vymedziť čo najpresnejšie. Môže to byť široká verejnosť, osobitné zainteresované strany, odborníci a iní zainteresovaní aktéri, rozhodovacie subjekty, médiá atď.,
  • kanály a aktivity na oslovenie cieľovej skupiny: žiadatelia musia vybrať kanály a aktivity, ktoré sú na plnenie potrieb vybratých cieľov najúčinnejšie a najvhodnejšie, napr. sociálne médiá, podujatia, publikácie,
  • výsledky projektu (výstupy a výsledky), ako sú sprievodca osvedčenými postupmi, praktická pomôcka alebo produkt, výskumná správa o štúdii, získané vedomosti a zručnosti atď. Výsledky by sa mali vymieňať alebo propagovať na platforme pre výsledky projektov Erasmus+ (https://ec.europa.eu/programmes/erasmus-plus/projects_en),
  • harmonogram: žiadatelia musia účinne naplánovať, kedy sa jednotlivé aktivity uskutočnia (na základe pracovného plánu/míľnikov), dohodnúť sa na realistických cieľoch a zabezpečiť flexibilitu v závislosti od pokroku pri realizácii projektu, zmien potrieb cieľovej skupiny, ako aj vývoja v politike a postupe,
  • kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI): ukazovatele výkonnosti sú cenným nástrojom riadenia pri monitorovaní pokroku (a umožnení prípadných úprav) počas realizácie aktivít zameraných na oznamovanie a šírenie výsledkov a pri hodnotení miery úspešnosti pri dosahovaní cieľov. KPI by mali byť v súlade s inštitucionálnymi ukazovateľmi komunikačnej siete3 .

Požiadavka Programu Erasmus+ Týkajúca sa Otvoreného Prístupu k vzdelávacím materiálom

Program Erasmus+ presadzuje otvorený prístup k výstupom z projektov na podporu učenia sa, výučby, odbornej prípravy a práce s mládežou. Ide najmä o to, aby prijímatelia programu Erasmus+ sprístupnili všetky vzdelávacie zdroje a pomôcky získané vďaka podpore z projektov v rámci programu, t. j. dokumenty, médiá, softvér či iné materiály, bezplatne a v rámci otvorenej licencie verejnosti. Tieto materiály by mali byť bezplatne a ľahko dostupné, pričom prístup k nim by mal byť otvorený a umožňovať ich použitie, opätovné použitie, úpravu a ďalšie rozširovanie. Takéto materiály sa nazývajú „otvorené vzdelávacie zdroje“ (OVZ). V snahe dosiahnuť tento cieľ by sa malo umožniť, aby sa tieto zdroje nahrávali v editovateľnom digitálnom formáte ukladanom na vhodnej a verejne prístupnej platforme. Program Erasmus+ podnecuje prijímateľov, aby využívali čo najotvorenejšie licencie4 , prijímatelia si však môžu vybrať licencie, ktoré ukladajú isté obmedzenia, napr. obmedzujú komerčné využívanie inými osobami alebo ich zaväzujú používať tú istú licenciu v prípade odvodených diel, ak je to vhodné vzhľadom na povahu projektu a typ daného materiálu a ak je aj naďalej umožnené daný zdroj verejne používať, opätovne používať, upravovať a poskytovať na spoločné používanie. Požiadavka otvoreného prístupu je povinná, pričom ňou nie sú dotknuté práva duševného vlastníctva prijímateľov grantu.

Otvorený Prístup k výskumu a údajom v rámci Programu Erasmus+

Erasmus+ podporuje prijímateľov, aby publikovali výsledky výskumu na platformách s otvoreným prístupom, t. j. spôsobmi, ktoré sú bezplatné či bez ďalších obmedzení prístupu pre používateľov. Prijímatelia sú zároveň podnecovaní k tomu, aby na výsledky výskumu uplatňovali otvorené licencie. Údaje zhromaždené v rámci projektov by sa mali vždy, keď je to možné, publikovať ako „otvorené údaje“, t. j. údaje, na ktoré sa vzťahuje otvorená licencia, a to vo vhodnom formáte a na vhodnej platforme otvorených údajov.