Skip to main content

Erasmus+

EU programme for education, training, youth and sport
Search the guide

Táto webová stránka zatiaľ nereflektuje obsah Sprievodcu programom Erasmus+ na rok 2022. Úplnú príručku na rok 2022 si však môžete stiahnuť vo formáte PDF a vo zvolenom jazyku tak, že kliknete na záložku „Stiahnuť“ na pravej strane tejto stránky.

Oprávnené krajiny

Na programe Erasmus+ sa zúčastňujú členské štáty EÚ. Okrem nich sú k programu v súlade s článkom 16 nariadenia o programe Erasmus+ pridružené tieto tretie krajiny[1]:

  • členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP): Nórsko, Island, Lichtenštajnsko,
  • pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny: Severomacedónska republika, Turecká republika a Srbská republika;

Členské štáty EÚ a uvedené tretie krajiny pridružené k programu sa ďalej označujú ako „programové krajiny“.

Okrem toho na účasť na akciách programu Erasmus+ v súlade s článkom 17 nariadenia môžu byť oprávnené subjekty z iných tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, a to v riadne odôvodnených prípadoch a ak to je v záujme Únie (ďalej len „partnerské krajiny“).

Programové krajiny

Na všetkých akciách programu Erasmus+ sa môžu v plnej miere zúčastniť tieto krajiny:

Členské štáty Európskej únie (EÚ)[2]

Belgicko

Bulharsko

Česká republika

Dánsko

Nemecko

Estónsko

Írsko

Grécko

Španielsko

Francúzsko

Chorvátsko

Taliansko

Cyprus

Lotyšsko

Litva

Luxembursko

Maďarsko

Malta

Holandsko

Rakúsko

Poľsko

Portugalsko

Rumunsko

Slovinsko

Slovensko

Fínsko

Švédsko

Programové krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ[3]

Severomacedónska republika

Srbsko

Island

Lichtenštajnsko

Nórsko

Turecko

Partnerské krajiny

Uvedené krajiny sa môžu zúčastniť na niektorých akciách programu pod podmienkou, že sa dodržia osobitné kritériá alebo podmienky (ďalšie informácie sa nachádzajú v časti B tohto sprievodcu). Finančné prostriedky budú prideľované organizáciám v jednotlivých krajinách v rámci ich území tak, ako sú uznané medzinárodným právom. Žiadatelia a účastníci musia rešpektovať všetky obmedzenia týkajúce sa medzinárodnej pomoci EÚ zavedené Európskou radou. Žiadosti musia byť v súlade so všeobecnými hodnotami EÚ – úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín, ako je stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii.

Partnerské krajiny uvedené ďalej sú zoskupené podľa finančných nástrojov vonkajšej činnosti EÚ.

Západný Balkán (región 1)

Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo[4], Čierna Hora

Krajiny Východného partnerstva

(región 2)

Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Územie Ukrajiny uznané medzinárodným právom

Krajiny južného Stredozemia

(región 3)[5]

Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína[6], Sýria, Tunisko

Ruská federácia (región 4)

Územie Ruska uznané medzinárodným právom

Región 5[7]

Andorra, Monako, San Maríno, Svätá stolica (Vatikánsky mestský štát)

Región 6[8]

Ázia

Afganistan, Bangladéš, Bhután, Čína, Filipíny, India, Indonézia, Kambodža, Kórejská ľudovodemokratická republika, Laos, Malajzia, Maldivy, Mjanmarsko, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Srí Lanka, Thajsko a Vietnam

Región 7[9]

Stredná Ázia

Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan

Región 8[10]

Latinská Amerika

Argentína, Bolívia, Brazília, Ekvádor, Guatemala, Honduras, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Salvádor, Venezuela

Región 9[11]

Irak, Irán, Jemen

Región 10[12]

Južná Afrika

Región 11

AKT

Angola, Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Belize, Benin, Botswana, Burkina Faso, Burundi, Cookove ostrovy, Čad, Dominika, Dominikánska republika, Džibutsko, Eritrea, Etiópia, Fidži, Gabon, Gambia, Ghana, Grenada, Guinea, Guinea-Bissau, Guyana, Haiti, Jamajka, Južný Sudán, Kamerun, Kapverdy, Keňa, Kiribati, Komory, Kongo, Konžská demokratická republika, Lesotho, Libéria, Madagaskar, Malawi, Mali, Marshallove ostrovy, Mauritánia, Maurícius, Mikronézske federatívne štáty, Mozambik, Namíbia, Nauru, Niger, Nigéria, Niue, Palau, Papua-Nová Guinea, Republika Pobrežia Slonoviny, Rovníková Guinea, Rwanda, Šalamúnove ostrovy, Samoa, Senegal, Seychely, Sierra Leone, Somálsko, Stredoafrická republika, Sudán, Surinam, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Svätý Vincent a Grenadíny, Svazijsko, Šalamúnove ostrovy, Tanzánia, Togo, Tonga, Trinidad a Tobago, Tuvalu, Uganda, Vanuatu, Východotimorská demokratická republika, Zambia, Zimbabwe

Región 12[13]

Priemyselné krajiny: pre spoluprácu v Perzskom zálive

Bahrajn, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty

Región 13[14]

Iné priemyselné krajiny

Austrália, Brunej, Čile, Hongkong, Japonsko, Kanada, Kórejská republika, Macao, Nový Zéland, Singapur, Spojené štáty americké, Taiwan, Uruguaj

Región 14[15]

Faerské ostrovy, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo

Ďalšie informácie sa nachádzajú v podrobnom opise jednotlivých akcií programu v časti B tohto sprievodcu.

Požiadavky týkajúce sa víz a povolení na pobyt

Účastníci projektov programu Erasmus+ môžu potrebovať víza na pobyt v partnerskej alebo programovej krajine, ktorá je hostiteľskou krajinou danej aktivity. Každá účastnícka organizácia zodpovedá za to, že pred uskutočnením plánovanej aktivity sú vybavené požadované povolenia (krátkodobé alebo dlhodobé víza alebo povolenia na pobyt). Dôrazne sa odporúča, aby sa potrebné povolenia žiadali od príslušných orgánov s dostatočným časovým predstihom, keďže tento proces môže trvať niekoľko týždňov. Výkonná agentúra a národné agentúry môžu organizáciám poskytnúť ďalšie poradenstvo a podporu, pokiaľ ide o víza, povolenia na pobyt, sociálne zabezpečenie atď. Všeobecné informácie o vízach a povoleniach na pobyt pri krátkodobých aj dlhodobých pobytoch sa nachádzajú na imigračnom portáli EÚ: https://ec.europa.eu/immigration/.

  1. Závisí od podpisu dohody o pridružení medzi Európskou úniou a uvedenými krajinami.

  2. Podľa článku 33 ods. 3 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ z 25. Novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (http://eur-lex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?Uri=OJ:L:2013:344:0001:0118:SK:PDF) Únia zabezpečí, aby boli osoby a organizácie zo zámorských krajín a území oprávnené zúčastňovať sa na programe Erasmus+ podľa pravidiel programu a podmienok vzťahujúcich sa na členský štát, ku ktorému tieto zámorské krajiny a územia prináležia. To znamená, že osoby a organizácie zo zámorských krajín a území sú účastníkmi programu so statusom programovej krajiny, pričom programovou krajinou je členský štát, s ktorým sú prepojené. Zoznam zámorských krajín a území sa nachádza na stránke: https://ec.europa.eu/international-partnerships/where-we-work/overseas-countries-and-territories_en.

  3. Závisí od podpisu dohody o pridružení medzi Európskou úniou a uvedenými krajinami.

  4. Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

  5. Na všetky akcie vrátane finančnej podpory tretím stranám v prípadoch, keď sa na príslušnú akciu vzťahuje finančná podpora od prijímateľov grantu určená tretím stranám v súlade s článkom 204 nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ, ktoré sú vykonávané na základe tohto sprievodcu programom, sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v oznámení Komisie 2013/C-205/05 (Ú. V. EÚ C 205, 19.7.2013, s. 9 – 11).

  6. Toto označenie nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

  7. Krajiny, na ktoré sa nevzťahujú nástroje vonkajšej činnosti.

  8. Klasifikácia použitá v rámci nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a navrhovaného nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).

  9. Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

  10. Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

  11. Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

  12. Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

  13. Klasifikácia používaná v rámci nástroja partnerstva.

  14. Klasifikácia používaná v rámci nástroja partnerstva.

  15. Krajiny, na ktoré sa nevzťahujú nástroje vonkajšej činnosti.

.foot {font-size: 0.8em; margin-left: 2.5em; border-top: 1px solid black;} table, td, tr{border: 1px solid black; cellpadding="1"; cellspacing="1";} table{margin-bottom: 30px;}